Zlepšenie pamäte a sústredenia

Pamäť je schopnosť spracovania, uchovávania a následného vybavovania informácií. Základné delenie rozlišuje pamäť podľa trvanlivosti a procesu kódovania, na základe tohto sa pamäť delí na krátkodobú, dlhodobú a senzorickú. Funkcie pamäte však môžu byť znížené vekom, poranením mozgu, nadmerným užívaním alkoholu a ďalšími prostriedkami. Preto je dôležité pamäť neustále cvičiť a udržiavať v zdravej forme. Na zlepšenie pamäti existuje niekoľko teórií, tréningov pamäti, rád a cvikov. Koncentrácia ide ruka v ruke s pamäťou, preto je pri precvičovaní pamäti dôležité aj precvičovanie koncentrácie.

Najčastejšou príčinou zabúdania je, že informáciám nevenujeme dostatočnú pozornosť. Existuje niekoľko spôsobov a rád, ako si zlepšiť pamäť:

• aktivita – tá sa nezaobíde bez koncentrácie. Aktivita znamená aktvizácia mozgu, koncentráciu na informácie, ktoré sa snažíme si zapamätať
• sústredenie sa – aj na najmenšie detailyvytvorenie asociácií – znamená vytvorenie si akýchsi vodítok, ktoré spoľahlivo dovedú k požadovanej informácií, spájanie si slov s číslami, zapamätanie si prvých písmen slov a vytvorenie asociácie
• opakovanie vizuálna predstava – pomôckou pri zapamätaní si je aj vytvorenie si akéhosi obrazu s predmetnou informáciou
• primeraný čas na zapamätanie si – niektoré informácie mozog nedokáže rýchlo spracovať
• selekcia – nie všetky informácie sú potrebné
• aktívna myseľ – tej prospieva učenie sa cudzích jazykov, čítanie, vzdelávanie sazdravý životný štýl – alkohol a drogy pamäti neprospievajú

Ľudský mozog potrebuje pre správne fungovanie určité živiny a vitamíny, na udržanie správnej funkcie pamäti sú vhodné tieto potraviny: celozrnné obilniny, ako sú ovsené vločky, hnedá ryža, čučoriedky, paradajky, morské ryby, tekvica, brokolica, sójové bôby, banány, šalvia, kurkuma.

Koncentrácia je schopnosť sústredenia sa, zamerania pozornosti na jeden konkrétny objekt alebo osobu alebo činnosť. Má obmedzenú životnosť a jej vrchol trvá spravidla 30 minút. Bez časovo náležitých prestávok naša myseľ stráca schopnosť sústrediť sa a výkon prudko klesá. Ideálna prestávka by mala byť dlhšia ako 3 minúty. Ak by však bola príliš dlhá, do „stavu“ koncentrácie budeme o to dlhšie vchádzať.

Tak ako pri precvičovaní pamäti, existujú aj rady na zlepšenie koncentrácie: odporúča sa urobiť si každých 30 minút krátku prestávku; prestávky na regeneráciu je vhodné vyplniť pohybom; obmieňanie objektu, ktorý si chceme zapamätať.

Na zlepšenie koncentrácie vplývajú tieto faktory:

• dostatok kyslíka, jeho nedostatok spomaľuje mozgovú aktivitu
• pitný režim – dehydratácia spôsobuje únavu
• raňajky – sú dôležité z hľadiska naštartovania organizmu a dodaniu energie na potrebné úlohy počas dňa

koncentráciu si môžeme cielene zefektívňovať pravidelným pohybom. Ak sa potrebujeme koncentrovať a okolo je príliš veľa rušivých elementov, je vhodné vyhľadať si tiché miesto, kde sa dá nerušene pracovať. Príliš veľa jedla nepomáha koncentrácii, vhodnejšie je mať prázdny žalúdok. Dôležité sú prestávky, zmena objektu koncentrácie. Odporúča sa aj stanovenie konkrétnych cieľov, čo vedie k vyššej motivácii.

Čo sa týka fungovania pamäti, postupnosť procesu pamäti môžeme rozdeliť do týchto stupňov:

1. zapamätávanie – s výberom informácií naša pamäť pracuje, to znamená, že nie všetky informácie pamäť spracováva a ukladá
2. vybavovanie – tu platí úmera – čím viac informácií si človek potrebuje za krátky čas vybaviť, tým pomalšie sa mu vybavujú
3. uchovávanie – predchádza mu proces výberu, to znamená, že nie všetky informácie si človek uloží do dlhodobej pamäte

Zabúdanie je opakom zapamätania si. Zabúdanie je však dôležité s cieľom uchovať zdravú psychiku človeka. Zabúdanie dosahuje najvyššiu intenzitu po jednej hodine osvojenia. Krátkodobá pamäť je schopná prijať 7 – 9 informácií, ich pamätanie si ale má krátkodobý charakter. Deje sa to z dôvodu nahrádzania „starých“ informácií novšími.

Existuje niekoľko teórií zabúdania:

Teória vyhasínania: ak sa zabúdanie nedeje z dôvodu nahrádzania informácií, ale pamäťová stopa mizne

Teória rozpadu stopy: táto teória hovorí, že z dvoch rovnako silných stôp sa rozpadne tá novšia, rozpad staršej z nich, viac ukotvenej v pamäti, bude pomalší. Účelový rozpad stopy znamená, že zabúdanie je cielené, znamená účelové odstránenie nepotrebných informácií, napríklad takých, ktoré sú rutinné

Teória interferencie: znamená prekrývanie starej stopy novou, v dôsledku čoho často vznikajú problémy s vybavovaním si informácie

Teória transformácie stopy: zmena stopy, vymýšľanie si zabudnutých častí informácie

Represia: odsunutie nepríjemných informácií mimo vedomia

Straty vodítok: ide o predstavu, že informácie uložené v pamäti sú triedené podľa obsahu a medzi nimi existujú vodítka, ktoré nás ku konkrétnej informácii privedú, príčinou zabúdania je následne strata vodítka

Krátkodobá pamäť – rýchlosť rozpadu stopy je 15 – 30 sekúnd; je schopná uložiť naraz 7 – 9 položiek

Dlhodobá pamäť – je úložisko informácií; ak si na vec dokážeme spomenúť po 30 minútach, odkedy sme ju registrovali, je isté, že sa uloží do dlhodobej pamäti

Senzorická pamäť – uchováva informácie po dobu niekoľkých milisekúnd, sú to bežné rutinné vnemy, ktoré sa rýchlo strácajú.