Hyperaktívne a nepokojné deti (ADHD)
Hyperaktivita u detí sa často bez správneho definovania ani nedá pochopiť. Ak budeme hyperaktivitu, nepokoj či neposednosť brať ako chorobu, nenájdeme správne riešenie problému vzťahu rodič – dieťa, ani vzťahov na ne nadväzujúcich. Teda postupnosť škôlka, škola, priatelia. ADHD ako anglický ekvivalent tejto poruchy správania či pozornosti znamená Attention Deficit Hyperactivity Disorder. Ide o syndróm poruchy pozornosti spojený s hyperaktivitou. Podľa uznávaného špecialistu na tento problém, ide o zvláštnosť, nie postihnutie. „Ak je správne riadená, môže sa stať obrovským prínosom v živote“.
ADHD či v skratke hyperaktivita je porucha správania, kvôli ktorej sa niektoré deti môžu zdať ťažko zvládnuteľné, nevychované či nekontrolovateľné. Správny prístup rodičov i učiteľov je žiaduci, dajme si však otázku koľkí to unesú a koľkí to vedia.
V súčasnosti patrí táto porucha k jednej z najčastejšie sa objavujúcich. Môžeme hovoriť o multifaktoriálnom vplyve. Teda genetika a tiež vplyv prostredia robia svoje. V rámci genetiky ide o 80% s pridaním fajčenia, pitia alkoholu či užívania omamných látok a drog počas tehotenstva. Súčasné prostredie extrémnych možností na pokoji deťom nepridáva. Spoločnosť, rodičia, tlak, škola médiá a stres v rodine či mimo nej, robia svoje. Doba, ktorá ponúka rýchlosť, tlak na výkon a nesmierne množstvo vnemov má svoj podiel na množení už nie iba hyperaktívnych detí, ale i dospelých, ktorých vedie počas ich školáckych či pubertálnych liet, nebolo celkom zvládnuté a tak toľko spomínaný workoholizmus – môže byť iba vyvrcholením porúch správania a nahrádzanie si aktivity extrémnym pracovným výkonom, najlepšie na troch – štyroch pozíciách naraz. Poďme však po poriadku.
ADHD je porucha správania, ktorá sa prejavuje od útleho veku dieťaťa. Ide o klinický syndróm, pre ktorý je charakteristická:
- narušená koncentrácia a pozornosť
- porucha kontroly impulzov
- kolísavé nálady a ich prudké zmeny
- extrémny nepokoj a hyperaktivita
- časté zmeny vo vykonávanej aktivite.
Ide o neurovývojovú poruchu, ktorá má biologický základ v odlišnom vývoji a funkcii mozgu. Má mnoho podôb. Vyskytuje sa samostatne ako ADD, alebo spojená s hyperaktivitou.
Narušená schopnosť sústredenia, nadmerná aktivita či impulzivita je daná odlišnou štruktúrou a funkciou mozgu. Zistilo sa, že na vzniku príznakov sa podieľa narušený metabolizmus látok, ktorý prenášajú vzruchy medzi nervovými bunkami a to dopamínu a noradrenalínu.
Na spoľahlivé stanovenie diagnózy je potrebné zodpovedné sledovanie správania dieťaťa. Diagnostikovanie je ťažké, aj keď dieťa vykazuje príznaky poruchy, medzi ktoré patrí:
- neschopnosť sústrediť sa na podrobnosti
- ťažkosti so zachovaním pozornosti pri plnení úloh, ale aj pri hre
- hyperaktitia, neposednosť
- ľahké rozptýlenie vonkajšími podnetmi
- problém s rešpektovaním pokynov ostatných
- impulzivita – odpovede skôr, ako sú dokončené otázky, časté skákanie do reči
- problém hrať sa a pracovať potichu
- časté strácanie vecí
- zaoberanie sa fyzicky nebezpečnými činnosťami bez uvedomenia si dôsledkov.
ADHD má vplyv na dieťa počas celého dňa a často má dieťa i rodina problém s jeho zaspávaním.
Jednotlivé symptómy hyperkinetického syndrómu možno vnímať už v dojčenskom veku, ale diagnózu spoľahlivo určíme až po treťom roku veku dieťaťa. Diagnostikovanie je skutočne ťažké a je dobré sledovať dieťa v predškolskom i školskom veku, kedy sa prejavuje vypuklejšie vždy konkrétny symptóm. Niekde motorický nepokoj, inokedy impulzivita, konfliktnosť v škole, schopnosť samostatne a flexibilne pracovať, čo s amôže prejaviť na dlhom písaní domácich úloh, pretože dieťa ulietava do fantázie.
Na základe povedaného je treba zdôrazniť, že dôležitá je súhra a vzťah rodič – dieťa. Napriek všetkým popísaným problémom či poruchám, je treba naučiť sa s nimi pracovať a na dieťa vhodne vplývať:
- výchovne
- komunikačne
- podporaovať ho v silných stránkach, ktorými sú v tomto prípade:
- kreativita
- fantázia
- ochota pomáhať
- zmysel pre spravodlivosť
- nadšenie pre určité témy.
Pozor na ADHD pretrvávajúce v puberte či dospelosti. V rizikových či záťažových situáciách sa objavuje úzkosť až depresia a v dospelosti ide o jedinca, ktorý:
- nevie organizovať svoj čas i prácu
- je roztržitý, vznetlivý a často mení náladu
- nevie veci dotiahnuť do konca
- je manipulatívny
- náchylný k návykovému správaniu.
Čo sa týka správneho prístupu, je snáď najdôležitejším faktorom, ktorý má vplyv na smerovanie dieťaťa:
- stanovenie hraníc komunikácie a fungovania a teda aj správania
- komunikácia v zmysle záujmu o jeho názory, pohľady a zážitky
- prejav lásky aj vtedy, keď ju nevyhľadáva dieťa
- rodičovské zlyhania berte z nadhľadom
- niektoré výroky detí neberte osobne
- konflikty riešte až vychladnú obe strany.
V prípade ADHD je dôležité:
- posilňovať vzťah medzi rodičom a dieťaťom
- dôsledne dbať na dohodnuté hranice a pravidlá
- nestrácať dôveryhodnosť u detí
- vytvoriť dobrý pocit v rodine.
V opačnom prípade sú ľudia s ADHD náchylnejší na výber ľahšej životnej cesty, ktoré môžu viesť k užívaniu drog, alkoholizmu, striedaniu partnerov či členstvu v gangoch.