Depresie, stavy úzkosti

Predpokladá sa, že depresia je vyvolaná chemickou reakciou v mozgu. Zapríčiňuje ju nedostatok neurotransmiterov ako je serotonín, dopamín atď alebo narušené spojivká na mozgové receptory – ľudia, ktorých trápi depresia a úzkosti, majú prerušené väzby a signál medzi neurónmi.

Depresia príznaky:

psychické znaky depresie – pesimizmus, smútok, znížený záujem o okolie, pocit vnútornej prázdnoty, beznádej, samovražedné myšlienky, nezáujem o veci, činnosti, ktoré človek predtým robil rád, pocit zbytočnosti

1. psychomotorické znaky depresie - úzkosť, strach, spomalená mimika, spomalené pohyby
2. somatické znaky – nechutenstvo, nespavosť, poruchy trávenia, poruchy menštruácie

Tu je ale potrebné rozlišovať medzi „iba“ depresívnou náladou a depresiou.

Depresia pomoc:

K pacientovi s depresiou je potrebné pristupovať ako k pacientovi s akýmkoľvek iným ochorením. Jeho chorobu nemožno zľahčovať, nie je vhodné robiť si žarty, a brať ju na ľahkú váhu, na druhej strane ju nemožno brať tragicky. Veľmi nevhodné sú snahy pacienta umelo rozveseľovať, kedy sa u pacienta môže prejaviť ešte väčšia depresia a frustrácia z poznania, že nie je schopný mať dobrú náladu a smiať sa. Stáva sa, že počas terapie sa u pacientov uvoľňujú aj skryté negatívne vlastnosti alebo reakcie, ktoré by okolie malo tolerovať a malo by byť pripravené na zmeny správania u takéhoto pacienta. Môžu to byť rôzne formy agresie, nevrlosti.

Liečba depresie:

Výber vhodného lekára – psychológa alebo psychiatra závisí od stupňa depresie. Pri ľahších formách depresie sa odporúča liečba psychoterapiou. Pri stredne ťažkých formách sa aplikujú antidepresíva v kombinácii s psychoterapiou. Ťažké prejavy depresie, najmä akútne, nie je vhodné liečiť psychoterapiou. V takýchto prípadoch sa depresia lieči pomocou psychiatra, antidepresív, vyžaduje sa aj hospitalizácia. Ak nezaberá medikamentózna liečba, pristupuje sa k liečbe eletkrošokmi.

Antidepresíva sú naviazané na „opravu“ neurotransmiterov.

Príčiny vzniku depresie sú rôzne, spúšťačom môže byť traumatický, stresujúci zážitok, ale môže sa objaviť aj bez zjavnej príčiny. Vznik depresie závisí aj od povahy a typu jedinca, od výchovy, vzdelania, sociálnych väzieb. Depresia postihuje častejšie ženy ako mužov, depresiu ovplyvňuje aj ročné obdobie, zvýšený počet samovrážd je na jar a na jeseň, pretože depresia úzko súvisí so slnečným svitom.

Depresia je často súčasťou úzkostných porúch, veľa pacientov s diagnostikovanou úzkostnou poruchou trpí aj depresiou.

Úzkosť – je takisto chemickou reakciou v mozgu, pri ktorej je narušený signál neurónov. Tým, že úzkostné poruchy a úzkosť sú často sprevádzané depresiou, môžeme hovoriť aj o úzkostnej depresii.

Prejavy úzkosti:

• zrýchlený dych
• búšenie srdca
• pocit dusenia
• nadmerné potenie
• triaška, točenie hlavy, závraty
• podráždenosť nepokojslabosť v dolných končatinách
• tŕpnutie prstov
• sexuálne problémy

Príčiny vzniku úzkosti sú práve nerovnovážne chemické reakcie v mozgu. Spúšťačmi úzkosti väčšinou býva stres, pocit hanby, obavy, strach. Ak pacient už mal v určitej konkrétnej situácii záchvat, je pravdepodobné, že ho bude mať aj neskôr v tej istej situácii.

Pomoc pri úzkosti:

Veľmi nápomocný je sérotonín, látka upokojujúca myseľ a vyvolávajúca spánok. Ľudia trpiaci depresiami a úzkostnými poruchami majú poväčšine nedostatok tejto látky v organizme. Dôležitý je prísun horčíka a vitamínu B6 a takisto vitamínu C, ktorý sa pri strese rýchlejšie spotrebúva. Neodporúča sa nadmerná konzumácia kofeínu a alkoholu, ktorý myseľ upokojí len na krátku dobu a v skutočnosti vyvoláva depresie.

Odporúča sa pravidelné cvičenie – beh alebo plávanie, relaxácia, meditácia, ak úzkosť súvisí s prácou, je vhodné zmeniť zamestanie.