Pohybový aparát

Pohybový aparát alebo pohybová sústava človeka, ktorého súčasťou je kostra, kĺby a svaly. Choroby pohybového aparátu sa vyskytujú pomerne často, patria medzi ne artróza, osteoporóza, Bechterevova choroba, bolesti krížov, bolesť chrbtice, bolesti krčnej chrbtice, bolesť kĺbov, bolesť krížov, zlomeniny, reumatoidná artritída, bolesti svalov, tenisový lakeť, bolesti krčnej chrbtice, pomliaždeniny, Sudeckov syndróm, DNA choroba.

Ďalej medzi časté spinálne choroby chrbtice patrí osteochondróza chrbtice, skolióza, dorzalgia – bolesti chrbta, lumboischias, poruchy krčnuch medzistavcových platničiek.

Pohybová sústava človeka sa skladá z kostry a priečne pruhovaného svalstva, pohyb kostí zabezpečujú kĺby. Kĺby zabezpečujú pohyb medzi kosťami, nepohyblivým spojením je väzivo, chrupavky.

Delenie pohybového aparátu:

• Aktívny – zaraďujeme doň priečne pruhované kostrové svalstvo. Toto priečne pruhované kostrové svalstvo je ovládané centrálnou nervovou sústavou, ktorá zabezpečuje kontrolovaný a koordinovaný pohyb časti tela. Len kostrové svalstvo tvorí až okolo 600 svalov
• Pasívny – nazývaný aj podporný – kostra

Kostru človeka tvorí chrbtica, lebka, hrudníkova kostra, lopatkový a panvový pletenec a kostra voľných dolných a horných končatín

Kostra človeka

Kostra sa skladá z kostí, lebky a chrbtice. Ku kostre zaraďujeme aj chrupavky a väzivo. Kosti majú okrem podpornej funkcie tela aj funkciu ochrannú – zabezpečujú ochranu niektorých dôležitých orgánov, ako je srdce a pľúca – tieto orgány chráni hrudník, lebka zase chráni ľudský mozog. Chrupavka sa nachádza na konci kosti a svojím zložením zabezpečuje, že sa jednotlivé kosti o seba neotierajú. Väzivo, ktoré je zložené z bielkovín, polysacharidov a elastínovými a kolagénovými vlákanami, tvoria väzy a šľachy. Ich funkciou je upínanie svalstva o jednotlivé kosti.

Kosti

Kosti ľudského tela tvorí väzivová okostica, vlastné kostné tkanivo a vnútorná kostná dreň. Hmotu kosti tvoria kolagénové vlákna a anorganické zložky. Anorganické zložky zabezpečujú tvrdosť kostí, kolagénové vlákna zabezpečujú pružnosť kostí. V pokročilom veku kolagénových vlákien ubúda a kosti sa týmto procesom stávajú krehkejšími. Dlhé kosti sa rozdeľujú na strednú časť a rozšírený kĺbny hrboľatý koniec, v ktorom je ukrytá hubovitá kosť. Táto hubovitá kosť v strednej časti dlhých kostí chýba. Na jej mieste sa nachádza veľmi významná žltá kostná dreň, ktorá vysiela do krvného obehu nové krvné bunky ako sú leukocyty, trombocyty a erytrocyty. Väzivová okostica je svojím zložením citlivá na bolesť, pretože obsahuje veľa nervových zakončení. Rast kostí do šírky prebieha práve prirastaním nových vrstiev okostice. Staré vrstvy okostice zároveň kostnatejú. Rast do dĺžky prebieha v rámci prechodu strednej časti kosti k jej zakončeniu chrupavkou, ktorá sa mení na kostné tkanivo.

Chrbtica

Chrbticu tvorí 7 krčných, 12 hrudných, 5 bedrových, 5 krížových a 4-5 kostrčových stavcov, ktoré sú ale zrastené v jednu kostrčovú kosť. Krčné stavce – prvé dva – umožňujú pohyb hlavy.

Chrbticu môžeme rozdeliť na:

• Krčná chrbtica – zabezpečuje spojenie lebky a horných končatín tela
• Hrudná chrbtica – má ochrannú funkciu, chráni pľúca a srdce, spája rebrá
• Drieková chrbtica – zabezpečuje pohyby ako skláňanie, rotácie a iné
• Krížová chrbtica – tvoria ju krížové kosti
• Kostrč – je ukončenie chrbtice
• Lebka – kostra hlavy - sa delí na mozgovú a tvárovú časť

Svalstvo

Patrí do aktívneho pohybového ústrojenstva človeka. Svalstvo tvorí priečne pruhované svalstvo, ktoré môžeme ovládať vôľou a hladké svalstvo, ktoré tvorí steny vnútorných orgánov. Patrí sem aj srdcová svalovina, ktorá má znaky priečne pruhovaného svalstva aj hladkého svalstva.

Pohybový aparát potrebuje kvôli pomerne častým komplikáciám zvýšenú starostlivosť. Sem patria najmä pravidelné cviky na chrbticu a cviky na krčnú chrbticu.