Koktavosť

Koktavosť, v odborných kruhoch nazývaná aj balbuties, patrí medzi najvážnejšíe poruchy reči, ktorá sa prejavuje ako nechcené opakovanie jednotlivých slabík alebo častí slov, alebo predlžovaním slov, ktoré nebýva úmyselné. Táto narušená komunikačná schopnosť zvyčajne jednotlivcom spôsobuje problémy s komunikáciou, so zaradením sa do spoločnosti, často má za následok znížené sebavedomie, komplexy menejcennosti a pocit sebaľútosti. Zajakavosť je často sprevádzaná neovládateľným mykaním hlavou.

Balbutici sa často snažia vyhýbať ťažkým slovám, väčšina z nich sa snaží vyhýbať akémukoľvek rečovému prejavu na verejnosti. Pre niektorých balbutikov zajakávanie môže predstavovať silný emocionálny a psychologický problém, ktorý často vyústi do sociálnej izolácie a uzatvorenia sa do seba. Balbutici často pri komunikácii prežívajú stres a úzkosť, nezriedka pocit hanby.

Doposiaľ nie je objasnená príčina vzniku koktavosti. Predpokladá sa, že je negatívnym výsledkom niekoľkých faktorov, dôležitú úlohu zohráva aj dedičnosť. Porucha sa začne prejavovať medzi tretím a piatym rokom života, no neznamená, že je trvalá. Koktavosť môže v priebehu týždňov zmiznúť.

Vývoj tejto rečovej chyby sa dá rozdeliť do dvoch významných období. Prvé obdobie je práve to medzi tretím a piatym rokom života, kedy ale musíme odlišovať, či dieťa opakuje iba prvé slabiky slov prípadne má problém s vyrieknutím slova od situácie, kedy niekoľkokrát za sebou zopakuje slová, ktoré už povedalo. Druhým kritickým obdobím je obdobie nástupu dieťaťa do školského zariadenia, s čím súvisí nadmerné psychické vypätie dieťaťa.

Rozlišuje sa aj latentná forma koktania, ktorá môže prepuknúť kedykoľvek v priebehu života.

Koktavosť alebo balbuties sa rozlišuje na:

• Ľahšie formy balbuties – v tomto prípade človek opakuje prvé hlásky slova, napríklad t-t-t-tráva
• Stredná forma – ktorá sa vyznačuje predlžovaním prvej slabiky slova, napríklad poooozerám
• Najťažšia forma – prejavuje sa ako celková sťažená komunikácia, ktorá sa prejavuje v spojitosti s tikovými poruchami, s mykaním svalov, zášklbmi tváre a býva sprevádzaná červenaním, nadmerným potením

Zajakávanie príznaky:

• Opakovanie hlások alebo slabík
• Predlžovanie hlások alebo slabík
• Často používané vsuvky, ako sú ehm, hm
• Potenie
• Zrýchlené dýchanie
• Zrýchlené tempo reči
• Nečakané pauzy
• Vyhýbanie sa ťažkým slovám
• Obtiažne vyslovovanie písmen b, t, p, k, g 

Poruchy reči u detí niekedy súvisia aj so psychikou, základom zvládnutia poruchy reči u detí je rodinná terapia v spojitosti s logopedickou starostlivosťou. Pri koktavosti detí odborníci odporúčajú neopravovať dieťa a nepripomínať mu jeho chyby reči. Nedopovedať za dieťa slovo, vetu a dopriať dieťaťu čas na vyjadrenie sa.

Pomoc pri rečových chybách detí:

• Trpezlivosť
• Zdravé a pokojné prostredie a atmosféra
• Odporúča sa s dieťaťom hovoriť pomalšieNedokončovať za dieťa slová a vety, nesúriť ho
• Odstrániť z dosahu dieťaťa všetky rušivé elementy, ako je zapnutá televízia, rádio
• Dôležitý je zvýšený záujem o dieťa
• Dieťaťu je potrebné dopriať čas a trpezlivo a pozorne ho počúvať
• Dôležitá je podpora, motivácia, povzbudenie
• Dieťa je potrebné motivovať aj vysvetlením, že každý má nejaký problém
• Je potrebné poprosiť príbuzných a známych, aby boli trpezliví a dieťa neprerušovali
• Dôležitá je psychická podpora dieťaťa, dieťa si nesmie pripadať menejcenné alebo neschopné
• Ak za dieťa budeme dokončovať slová a vety, dieťa sa dostane do stresovej situácie a zvýši sa u neho úzkosť
• Je potrebná spolupráca s logopédom 

Koktavosť, napriek tomu, že ide o jeden z najzávažnejších problémov reči, nebola dodnes objasnená. Príčiny vzniku koktavosti sú dosiaľ neznáme, predpokladá sa však, že zajakávanie súvisí s nepravidelnou organizáciou mozgových buniek už na začiatku života.

Napriek tomu, že na liečbu alebo zmiernenie koktavosti existujú rôzne terapie, nie u všetkých jedincov boli zaznamenané pokroky.

Pre uľahčenie situácie, v ktorej sa nachádza koktajúci človek sa odporúča pri komunikácii pozerať sa mu priamo do očí, nedať najavo rozpaky. Človek, ktorý koktá, totiž vchádza do komunikácie ako slabší, frustrovaný jedinec a rozpaky druhého v ňom pocit stresu a úzkosti ešte znásobujú. Je dôležité pôsobiť uvoľnene. Odporúča sa hovoriť pomalším tempom.

Úprava koktavosti prebieha uplatňuje metódy nácviku plynulej reči, kedy sa koktajúci jedinej učí ovládať dych a artikuláciu; v zmene štýlu zajakávania, čo vedie k ľahšiemu koktaniu a k vyjadrovaniu s vynaložením menšej námahy; metóda zmenenej spätnej väzby, kedy zajakávajúci jedinec počuje svoj hlas, je to metóda pomocou elektronických prístrojov; úprava zajakávania pomocou medikamentov, ktorá ale nedosahuje želané výsledky; podporné skupiny – napríklad občianske združenia, ktoré prijímajú medzi seba jedincov s poruchami reči, úspešnosť tkvie v pocite spolupatričnosti