Búšenie srdca

Búšenie srdca patrí medzi ochorenia srdca, ktoré nemožno podceňovať. Na srdcovo cievne ochorenia zomiera ročne viac ako 17 miliónov ľudí. Úmrtia na srdcové zlyhanie patria celosvetovo na prvé miesto v úmrtnosti populácie. Búšenie srdca je spolu s dýchavicou – sťažené dýchanie, znížením výkonnosti, opuchmi členkov a únavou výstražným znakom choroby srdca. Častý sprievodný jav je aj vysoký tep srdca. Búšenie srdca sa môže pociťovať nielen v hrudi, ale aj v krku alebo spánkovej oblasti.

Búšenie srdca – palpitácia - a choroby srdca majú súvislosť, za búšením srdca môžu byť rôzne vrodené srdcové chyby ale aj získané srdcové chyby, ako je kardiomyopatia, srdcové arytmie. Búšenie srdca však môžu spôsobovať aj iné príčiny, napríklad metabolické ochorenia, medzi ktoré patrí ochorenie štítnej žľazy, chudokrvnosť, hypoglykémia, psychické alebo psychiatrické ochorenia, stres, úzkosť, užívanie niektorých návykových látok vo veľkom množstve, ako je napríklad kofeín, nikotín, alkohol, antidepresíva, niektoré lieky na chudnutie.

Búšenie srdca ide spravidla ruka v ruke so zvýšením tepu srdca, a to s rýchlosťou srdcovej činnosti a jej pravidelnosťou. Búšenie srdca začína už pri ľahkom zvýšení pulzovej frekvencie, prípadne pri náhlej zmene polohy tela. Dôležitá v tejto súvislosti je pravidelnosť činnosti srdca, tiež je dôležité pozorovať, či nepravidelnosť je občasná alebo trvalá. Ak je nepravidelnosť trvalá, môže to znamenať arytmiu srdca. Palpitácie sú zjavné pri postupnom zlyhávaní srdca, vyskytujú sa u ľudí, ktorí prekonali infarkt, ktorí trpia na ochorenie srdcových chlopní alebo majú ochorenie srdcového svalu. Normálny tep srdca je 60 – 70 úderov za minútu, srdcový tep u zdravých ľudí ovplyvňuje napríklad vek, deťom a mladým ľuďom bije srdce rýchlejšie, úlohu zohráva aj pohlavie – rýchlejšie bije srdce ženám. Telesná kondícia je takisto faktor, ktorý ovplyvňuje pulz srdca – trénovaní ľudia, ktorí sa venujú športu, nemávajú zrýchlený tep.

Nesprávna autodiagnostika môže viesť k nesprávnemu spôsobu liečby a neskorej návšteve lekára. Bolesť za hrudnou kosťou často považujeme za bolesti chrbtice, nie za bolesť srdca,  búšenie srdca a dýchavicu považujeme za znak slabej kondície alebo námahe. Dôležitá je aj genetická dispozícia, niektoré vrodené chyby sa občas prejavia až v dospelosti. Srdcové chyby, ktoré v detstve neboli nebezpečné, sa časom môžu prejaviť v zhoršenej podobe. Závisí to od veku, vynakladanej námahy, u žien napríklad počas tehotenstva.

V rámci úmrtí na srdcovocievne ochorenia je ateroskleróza, čiže kôrnatenie ciev, najčastejšou komplikáciou, ktorá má za následok srdcový infarkt alebo srdcové zlyhanie. Ateroskleróza sa začína objavovať už v mladom veku a naplno sa prejavuje v strednom veku, komplikácie s ňou spojené sa prejavujú od mladosti až po starobu. Rizikové faktory sú genetická predispozícia, vysoký krvný tlak, hladina tukov a cukrov v krvi, ktoré je dôležité pravidelne sledovať. Medzi škodlivé potraviny patria živočíšne tuky, tučné mäsá – hovädzie, bravčové, slanina, údeniny, tučné mliečne výrobky, pekárenské a cukrárenské výrobky. Fajčenie tiež prispieva k vzniku aterosklerózy. Naopak pravidelná telesná aktivita vedie k zníženiu rizika kardiovaskulárnych chorôb až o polovicu. Ideálne športy sú beh, bicyklovanie a plávanie. U žien sa ochranná funkcia končí s nástupom menopauzy, keď prestávajú účinkovať ženské pohlavné hormóny, ktoré dovtedy vytvárali akúsi ochranu srdca. S koncom účinku ženských pohlavných hormónov sa zvyšuje obsah telesného tuku, dochádza k zmene hodnôt krvného tlaku.

Liečba pri búšení srdca závisí od príčiny. Ak palpitácie nie sú sprevádzané vážnejším ochorením, liečba vo väčšine prípadov nie je potrebná. Úprava životného štýlu je pre zdravie srdca dôležitá. Vhodné je vyhýbať sa stresu, úzkosti, pri problémoch so srdcom je rizikovým faktorom aj nadváha, v tom prípade je dôležité upraviť jedálniček. Nie je vhodná ani nadmerná konzumácia alkoholu. Pomôže obmedzenie kofeínu, ak je to možné, obmedzenie liekov proti prechladnutie, chrípke či kašľu. V prípade, ak zmena životného štýlu nepomáha, lekár môže v prípade palpitácie predpísať liečbu betablokátormi alebo blokátormi kalciového kanála. V prípade, ak neinvazívna liečba nie je prospešná, pristupuje sa k invazívnemu chirurgickému zákroku s cieľom ošetriť pomocou katétrov miesto, kde srdcová arytmia vzniká.

Medzi základné vyšetrenia pri podozrení na srdcovo-cievne ochorenie patrí meranie krvného tlaku, laboratórny rozbor krvi a EKG, v ďalších prípadoch sa používa echokardiogram, prípadne špeciálne vyšetrenia, ak sa ukáže podozrenie na ochorenie srdca.

Srdce nemusia poškodiť len ochorenia srdcových ciev, táto choroba sa nazýva ischemická choroba srdca a infarkt, môže ho poškodiť aj hypertenzia, porucha srdcových chlopní, cukrovka, ochorenia obličiek a iné. Tieto ochorenia môžu ohroziť funkciu srdca a môžu viesť až k chronickému zlyhávaniu srdca. Chronické zlyhávanie srdca má najvyššiu úmrtnosť je vo väčšine prípadov terminálnym štádiom ochorení srdca. Bohužiaľ, nie vždy lekári vedia odhaliť príčinu, ktorá sa prejavuje rôznymi príznakmi, hlavný z nich je ponámahová dýchavica. Chronické zlyhávanie srdca môže trvať aj niekoľko rokov.

Najtypickejšie znaky chronického zlyhávania srdca:

• typické znaky zlyhávania pri vyšetrení
• dýchavica, ktorá sa prejavuje najprv len po námahe, neskôr aj v pokoji
• nechutenstvo
• svalová slabosť
• nafukovanie
• častejšie močenie
• zápcha
• znížená fyzická výkonnosť