UV žiarenie

V anglickom názve ultra violet sa skrýva popis sýtej fialovej farby. V našom prípade nejde o múzu Andyho Warhola či Salvadora Dalího, ale o žiarenie, ktorému hovoríme aj ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo a mnohé iné. Je to predovšetkým elektromagnetické žiarenie vlnovej dĺžky  kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie. Ultrafialová oblasť sa delí na UVA a UVB lúče a bolo objavené v roku 1801 nemeckým fyzikom Ritterom a anglickým fyzikom Wolastom. UVC lúče sú pohlcované takmer na 100% vrstvou atmosféry. Pre život a organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia Slnko. Slnečné žiarenie tak do nášho života vstupuje rovnako pozitívne ako aj negatívne, preto treba zvážiť ako ho v prospech seba využiť aby pomáhalo a nespôsobovalo kožné problémy.

UV žiarenie pôsobí na bunky mnohými mechanizmami. Inak pôsobí na zvieratá, rastliny a inak na človeka. Niektoré organizmy – živočíšne sú naň citlivé tak, že im spôsobuje smrť. Môže inaktivovať vnútrobunkové enzýmy, spomaliť delenie buniek a navodiť vznik mutácií. Najcitlivejšie stavebné látky na UV žiarenie sú nenasýtené organické zlúčeniny a z nich predovšetkým bielkoviny, nukleové kyseliny a niektoré pigmenty. Nukleové kyseliny absorbujú UV žiarenie podstatne viac ako bielkoviny. Pretože prenikavosť UV žiarenia je pomerne malá, zasahuje len povrchové vrstvy ľudského organizmu a prejavuje sa na koži a oku.

Pre človeka je UV žiarenie potrebné kvôli syntéze vitamínu D, na vytvorenie ktorého je potrebné malé množstvo niekoľko minút denne. Nadmerné vystavovanie UVA a UVB žiarenia vedie k jej poškodeniu. UVA žiarenie je príčinou starnutia kože a negatívne vplýva na imunitný systém. Nadmerné opaľovanie, teda vystavovanie sa UVB lúčom vyvoláva spálenie kože. Dlhodobé vystavovanie sa UV žiareniu môže viesť až k nádorom kože.

Zdroje UV žiarenia:

1. Prírodné – Slnko
2. Umelé:

• telesá zahriate na vysokú teplotu
• flourescentné a výbojkové svetelné zdroje
• rôzne zváračky
• plazmové horáky
• lasery
• ortuťové výbojky.

Pred UV žiarením je veľmi dôležité chrániť sa. Keďže toto žiarenie má malú prenikavosť, je ochrana pred ním ľahká. Stačí vhodný odev, rukavice, okuliare, prípadne nekrytú časť tela natrieť krémom s dostatočne vysokým UV filtrom, ktorý toto žiarenie absorbuje.

Samozrejme, že v prípade UV žiarenia môžeme hovoriť aj o pozitívnom využití:

• horské slnko – má liečebné a dezinfekčné účinky
• aplikuje sa na ťažko sa hojace rany, vredy, preležaniny, v dermatológii na ochorenia kože (ekzémy, psoriáza)
• v prevencii a liečby krivice, kedy sa 1 – 2 krát do týždňa vykonáva celotelové ožiarenie
• v liečbe osteoporózy
• pri sterilizácii prostredia.

Pri každom využití  UV žiarenia je nutné chrániť zrak okuliarmi. Keďže 80% informácií vnímame očami a očná šošovka nie je schopná regenerácie prirodzenou cestou, je dôležité chrániť oči pred týmto žiarením. Očné tkanivo sa UVA lúčmi poškodzuje rýchlo a natrvalo. Preniká totiž až na očnú sietnicu a jeho dlhodobé pôsobenie môže viesť ku vzniku šedého zákalu. UVB lúče pôsobia na očnú rohovku. A aj toto žiarenie môže nezvratne poškodiť zrak. UV lúče všeobecne spôsobujú čo sa očí týka predovšetkým:

• zápal očnej rohovky
• zápal očnej spojovky
• šedý zákal
• degeneráciu makuly
• kožnú rakovinu na očnom viečku.

Prvoradá je teda ochrana očí proti UV žiareniu. Oči majú prirodzenú schopnosť sa privrieť a tak vytvoriť clonu. Ak teda využívame okuliare s nedostatočnou ochranou UV filtra, tak radšej nepoužime žiadne, pretože takéto okuliare nevytvoria prostredie na pripretie oka a UV žiarenie ich cez nekvalitný, alebo nedostatočný filter poškodzuje. Okrem ochrany očí majú kvalitné okuliare chrániť aj pred oslnením a v súvislosti s tým, hovoríme o piatich stupňoch slnečnej ochrany. Využívame ho podľa toho do akého počasia či terénu sa vyberáme:

• 0 – 1 – sa využíva v čase keď nie je ešte intenzita slnka silná
• 2 – 3 – ak sme vystavení priamemu slnku
• 4 – tmavé sfarbenie šošovky je dôležité pri priamom slnku vo vysokohorskom teréne, zasneženej krajine a v krajinách s vysokými teplotami a intenzívnym žiarením.

Ochrana kože pred UV žiarením môže samozrejme spočívať aj v úprave či doplneniu životosprávy kvalitnými výživovými doplnkami:

• jedlo s obsahom kelu či špenátu, vajcia brokolica, kukurica, mrkva, listový šalát či paradajky, pretože sú bohaté na luteín
• pred slnením prijímať betakarotén – najlepšie z prírodného zdroja, alebo výživového doplnku  na prírodnej báze.

Nadmerné vystavovanie žiareniu je nebezpečné pre každého, pozor však na slnenie a vystavovanie žiareniu hlavne detí. Ochrana, tieň či krém s UV faktorom minimálne 15 je samozrejmosťou. Dôležité je nepreháňať ani s UV faktorom, ktorý môže na koži vyvolať alergickú reakciu. Vysoké faktory sú vhodné pre problematické a priveľmi svetlé pokožky.