Tráviaci trakt

Tráviaca sústava človeka meria asi 8 metrov a tvorí ju ústna dutina, hltan, pažerák, žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo a konečník. K tejto tráviacej rúre patria aj žľazy, malé tráviace žľazy sa nachádzajú vo vnútri tráviacej rúry a veľké tráviace žľazy tvoria samostatné orgány, a to podžalúdkovú žľazu, pečeň a veľké slinné žľazy.

Činnosť tráviacej sústavy sa rozdeľuje na:

• príjem potravy
• trávenie potravy
• vstrebávanie – odvod dôležitých látok do krvi
• vylučovanie nestráviteľných odpadových látok

Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, do ktorého patria zuby – chrup a jazyk.

Zuby plnia funkciu drviča potravy, zjednodušujú tráviacej sústave delenie zložiek potravy. Sliny sú nevyhnutnou súčasťou tohto procesu, tvoria sa v podsánkovej, podjazykovej a príušnej slinnej žľaze.

Jazyk zabezpečuje miešanie potravy a jej posúvanie smerom do krku, kde ju prevezme pažerák. Aby sa strava nedostala do priedušnice, pri tomto úkone priedušnicu – tracheu - uzatvára hrtanová príklopka.

Jazyk je tvorený z priečne pruhovaného svalstva a jeho súčasťou je jazylka.

Hltan sa delí na nosohltan, ústnu časť hltanu a hrtanovú časť a má tvar lievika. Plní úlohu nielen v tráviacej, ale j v dýchacej sústave.

Z ústnej ústnej dutiny sa potrava dostane do pažeráka, ktorý je dlhý 23 – 29 cm a má tvar hladkostennej trubice. Nachádza sa za priedušnicou v zadnej časti hrudníka a jeho druhý koniec ústi do žalúdka. V pažeráku sa vytvárajú tzv. peristaltické vlny, čo je synchrónny pohyb svalov pažeráka po požití jedla. Častou je refluxná choroba pažeráka, pri ktorej sa pažerákový zvierač v jeho dolnej časti nedostatočne uzatvára a žalúdočná kyselina sa dostáva do hornej časti hrudníka, čo vyvoláva pocity na vracanie, horkokyslú chuť v ústach, nadúvanie, grganie. ochorenie, pri ktorom tento jav nastáva, sa nazýva pálenie záhy.

Žalúdok má tvar písmena J, objem cca 1,5 l a jeho sliznicu tvoria žľazy, ktoré vylučujú jednotlivé tráviace enzýmy. Sliznica je zvrásnená. Vylučované enzýmy podporujú trávenie potravy, najdôležitejšími sú kyselina chlórovodíková, pepsín a hlien. Kyselina chlórovodíková zabezpečuje v žalúdku kyslé prostredie, ktoré potrebuje pepsín k svojej činnosti. Toto prostredie má svoj význam v zachovaní dôležitých minerálov a vitamínov a na druhej strane v zneškodnení mikroorganizmov a baktérií. Pepsín v takomto vhodnom prostredí rozkladá bielkoviny na jednoduché látky rozpustné vo vode, ktoré sa nazývajú polypeptidy. Hlien chráni steny žalúdka pred kyselinou chlórovodíkovou svojou zásaditosťou. V žalúdku sa prijatá potrava premieša so žalúdočnými šťavami a putuje ďalej do dvanástnika. Bolesť žalúdka sa vyskytuje pomerne často a môže súvisieť s rôznymi ochoreniami. Laik zväčša nedokáže odhadnúť príčiny bolesti žalúdka. Môžu byť rôzne, napríklad podráždený žlčník, refluxná choroba pažeráka, pálenie záhy, vredy na žalúdku, neurózy a iné.

Dvanástnik sa nachádza na začiatku tenkého čreva. Do dvanástnika ústia vývody z pankreasu – podžalúdkovej žľazy a zo žlčníka, resp. žlčovodu, ktoré do jeho vnútra privádzajú pankreatickú šťavu a žlč. Tieto tekutiny spolu so sekrétom dvanástnikových žliaz ďalej trávia potravu. Dvanástnik je dlhý asi 25 – 30 cm.

Tenké črevo – v ňom prebieha dôležitá časť trávenia a vnútorné steny má podobne ako žalúdok zvrásnené. Pomocou klkov na sliznici sa zväčšuje povrch tenkého čreva

Je najdlhšou časťou tráviacej sústavy, meria asi 2,5 – 11 m. V ňom pokračuje trávenie bielkovín, tukov a uhľohydrátov. Tuky z tenkého čreva pomocou lymfy odchádzajú do lymfatického obehu, odkiaľ sa dostávajú do žíl. Bielkoviny a cukry sú odvádzané do pečene.

Potrava z tenkého čreva prechádza do hrubého čreva. tenké črevo sa však na hrubé nenapája na jeho konci, ale až po nejakej časti, časť čreva, na ktoré nie je napojené tenké črevo, sa nazýva slepé črevo, nazývané apendix. Apendix slúži na odchytenie choroboplodných zárodkov a baktérií. V hrubom čreve sa nachádzajú už len nestráviteľné zvyšky potravy, ktorú nespracovalo tenké črevo. Meria asi 1,5 m a má hrúbku 8 cm. V jeho útrobách sa nevytvárajú žiadne enzýmy ani šťavy a nedochádza v ňom k tráveniu. Jediné, čo sa v hrubom čreve vstrebáva, je voda, soli. V ňom nachádzajúce sa baktérie majú funkciu zahusťovať zvyšky potravy, vznikajú pritom plyny – oxid uhličitý a metán. Zhruba po 18 až 30 hodinách sa obsah hrubého čreva posunie na koniec čreva, ktoré tvorí esovitá kľučka a následne sa dostane do konečníka a k análnemu otvoru. Análny otvor je uzavretý zvieračom, ktorý umožňuje človeku jeho ovládanie. Súčasťou hrubého čreva je vyprázdňovací reflex. Najčastejším ochorením je zápal tenkého čreva – Crohnova choroba, ktorá ale môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviacej sústavy.

Pankreas, slinivka brušná alebo podžalúdková žľaza – sa nachádza pod zadnou stenou žalúdka. Delí sa na hlavu, telo a chvost. Je to žľaza s vnútorným aj vonkajším vylučovaním a jeho vývod smeruje do dvanástnika. Produkuje hormóny inzulín a glukagón, ktoré zabezpečujú optimálnu hladinu cukru v krvi. Inzulín znižuje hladinu cukru, glukagón naopak zvyšuje hladinu cukru v krvi. Pankreas vylučuje aj hormóny gastrín a somatostatín. Pri nadmernej akútnej konzumácii alkoholu alebo konzumácii mastných a ťažkých jedál hrozí riziko podráždenia pankreasu, čo môže vyvolať nebezpečnú akútnu pankreatitídu. Tá môže prerásť v chronickú pankreatitídu.

Pečeň patrí do kategórie veľkých tráviacich žliaz, je krehká a ľahko natrhnuteľná pri úrazoch. Je dôležitou súčasťou metabolických procesov a trávenia. Veľké množstvo látok spracovaných v tenkom čreve sa dostáva do pečene, kde ich pečeň spracúva a ukladá alebo ich transportuje ďalej do krvi. Plní najmä detoxikačnú funkciu a filtruje jedovaté látky. Z tohto dôvodu sa občas odporúča detoxikácia pečene.