FINCLUB

Hyperaktivita u detí sa často bez správneho definovania ani nedá pochopiť. Ak budeme hyperaktivitu, nepokoj či neposednosť brať ako chorobu, nenájdeme správne riešenie problému vzťahu rodič – dieťa, ani vzťahov na ne nadväzujúcich. Teda postupnosť škôlka, škola, priatelia. ADHD ako anglický ekvivalent tejto poruchy správania či pozornosti znamená Attention Deficit Hyperactivity Disorder. Ide o syndróm poruchy pozornosti spojený s hyperaktivitou. Podľa uznávaného špecialistu na tento problém, ide o zvláštnosť, nie postihnutie. „Ak je správne riadená, môže sa stať obrovským prínosom v živote“.

ADHD či v skratke hyperaktivita je porucha správania, kvôli ktorej sa  niektoré deti môžu zdať ťažko zvládnuteľné, nevychované či nekontrolovateľné. Správny prístup rodičov i učiteľov je žiaduci, dajme si však otázku koľkí to unesú a koľkí to vedia.

V súčasnosti patrí táto porucha k jednej z najčastejšie sa objavujúcich. Môžeme hovoriť o multifaktoriálnom vplyve. Teda genetika a tiež vplyv prostredia robia svoje. V rámci genetiky ide o 80% s pridaním fajčenia, pitia alkoholu či užívania omamných látok a drog počas tehotenstva. Súčasné prostredie extrémnych možností na pokoji deťom nepridáva. Spoločnosť, rodičia, tlak, škola médiá a stres v rodine či mimo nej, robia svoje. Doba, ktorá ponúka rýchlosť, tlak na výkon a nesmierne množstvo vnemov má svoj podiel na množení už nie iba hyperaktívnych detí, ale i dospelých, ktorých vedie počas ich školáckych či pubertálnych liet, nebolo celkom zvládnuté a tak toľko spomínaný workoholizmus – môže byť iba vyvrcholením porúch správania a nahrádzanie si aktivity extrémnym pracovným výkonom, najlepšie na troch – štyroch pozíciách naraz. Poďme však po poriadku.

ADHD je porucha správania, ktorá sa prejavuje od útleho veku dieťaťa. Ide o klinický syndróm, pre ktorý je charakteristická:

• narušená koncentrácia a pozornosť
• porucha kontroly impulzov
• kolísavé nálady a ich prudké zmeny
• extrémny nepokoj a hyperaktivita
• časté zmeny vo vykonávanej aktivite.

Ide o neurovývojovú poruchu, ktorá má biologický základ v odlišnom vývoji a funkcii mozgu. Má mnoho podôb. Vyskytuje sa samostatne ako ADD, alebo spojená s hyperaktivitou.

Narušená schopnosť sústredenia, nadmerná aktivita či impulzivita je daná odlišnou štruktúrou a funkciou mozgu. Zistilo sa, že na vzniku príznakov sa podieľa narušený metabolizmus látok, ktorý prenášajú vzruchy medzi nervovými bunkami a to dopamínu a noradrenalínu.

Na spoľahlivé stanovenie diagnózy je potrebné zodpovedné sledovanie správania dieťaťa. Diagnostikovanie je ťažké, aj keď dieťa vykazuje príznaky poruchy, medzi ktoré patrí:

• neschopnosť sústrediť sa na podrobnosti
• ťažkosti so zachovaním pozornosti pri plnení úloh, ale aj pri hre
• hyperaktitia, neposednosť
• ľahké rozptýlenie vonkajšími podnetmi
• problém s rešpektovaním pokynov ostatných
• impulzivita – odpovede skôr, ako sú dokončené otázky, časté skákanie do reči
• problém hrať sa a pracovať potichu
• časté strácanie vecí
• zaoberanie sa fyzicky nebezpečnými činnosťami bez uvedomenia si dôsledkov.

ADHD má vplyv na dieťa počas celého dňa a často má dieťa i rodina problém s jeho zaspávaním.

Jednotlivé symptómy hyperkinetického syndrómu možno vnímať už v dojčenskom veku, ale diagnózu spoľahlivo určíme až po treťom roku veku dieťaťa. Diagnostikovanie je skutočne ťažké a je dobré sledovať dieťa v predškolskom i školskom veku, kedy sa prejavuje vypuklejšie vždy konkrétny symptóm. Niekde motorický nepokoj, inokedy impulzivita, konfliktnosť v škole, schopnosť samostatne a flexibilne pracovať, čo s amôže prejaviť na dlhom písaní domácich úloh, pretože dieťa ulietava do fantázie.

Na základe povedaného je treba zdôrazniť, že dôležitá je súhra a vzťah rodič – dieťa. Napriek všetkým popísaným problémom či poruchám, je treba naučiť sa s nimi pracovať a na dieťa vhodne vplývať:

• výchovne
• komunikačne
• podporaovať ho v silných stránkach, ktorými sú v tomto prípade:
• kreativita
• fantázia
• ochota pomáhať
• zmysel pre spravodlivosť
• nadšenie pre určité témy.

Pozor na ADHD pretrvávajúce v puberte či dospelosti. V rizikových či záťažových situáciách sa objavuje úzkosť až depresia a v dospelosti ide o jedinca, ktorý:

• nevie organizovať svoj čas i prácu
• je roztržitý, vznetlivý a často mení náladu
• nevie veci dotiahnuť do konca
• je manipulatívny
• náchylný k návykovému správaniu.

Čo sa týka správneho prístupu, je snáď najdôležitejším faktorom, ktorý má vplyv na smerovanie dieťaťa:

• stanovenie hraníc komunikácie a fungovania a teda aj správania
• komunikácia v zmysle záujmu o jeho názory, pohľady a zážitky
• prejav lásky aj vtedy, keď ju nevyhľadáva dieťa
• rodičovské zlyhania berte z nadhľadom
• niektoré výroky detí neberte osobne
• konflikty riešte až vychladnú obe strany.

V prípade ADHD je dôležité:

• posilňovať vzťah medzi rodičom a dieťaťom
• dôsledne dbať na dohodnuté hranice a pravidlá
• nestrácať dôveryhodnosť u detí
• vytvoriť dobrý pocit v rodine.

V opačnom prípade sú ľudia s ADHD náchylnejší na výber ľahšej životnej cesty, ktoré môžu viesť k užívaniu drog, alkoholizmu, striedaniu partnerov či členstvu v gangoch.